Pseudoliberáli

Autor: Michal Hušek | 30.5.2012 o 10:52 | Karma článku: 11,51 | Prečítané:  2234x

Politické spektrum demokratického systému je už z princípu delené na množstvo názorových táborov, frakcií a strán. Niekde je to relatívne jednoduché a prehľadné, ako systém dvoch hlavných  strán v USA, niekde menej, ako napríklad pravicové spektrum na Slovensku. Ale princíp je vždy rovnaký. Pri akejkoľvek názorovej debate existujú minimálne dva úplne protichodné názory, ktoré bojujú o priazeň verejnosti, médií a samozrejme voličov. Celé to funguje v základoch pomerne vyrovnane a schopne, až na názorovú platformu, ktorú nazývam pseudoliberáli.

Aký je problém s pseudoliberálmi?
Krátky príklad: Ja som politickým presvedčením kresťanský konzervatívec. Kresťanský konzervativizmus má svoje názory, svoje myšlienky, témy a priority, ktoré presadzuje. Presadzuje ich štandarnými spôsobmi pre demokratickú spoločnosť.
Súhlasíš s nami? Tak si konzervatívec.
Nesúhlasíš s nami? Tak niesi konzervatívec.
Koniec, bodka.
Na opačnom konci spektra, kdesi pred marxistami, stoja pseudoliberáli. Tiež majú svoje myšlienky a názory, neprekvapivo úplne opačné oproti konzervatívcom. Doteraz je všetko tak ako má byť, v demokratickej spoločnosti.
Ale pozor:
Súhlasíš s pseudoliberálmi? Si skvelý, moderný, rozhľadený, politicky uvedomelý.
Nesúhlasíš s pseudoliberálmi? Do basy s tebou!
A tu je ten problém.

Pseudoliberáli sú ľudia, ktorých politické myšlienky my, kresťania, nazývame jednoducho kultúrou smrti. Ich politickou agendou je zabíjanie ľudí príliš mladých, alebo príliš starých,  rozbíjanie rodiny, homosexualizmus a napríklad  úmyselná kriminalizácia katolíckej cirkvi. 
Táto kriminalizácia je tak silná, že ide v podstate o lokálnu propagandu.
Kto s nimi nesúhlasí, býva považovaný rovno za odporcu nie ich názorov, ale rovno celej demokracie. Týto ľudia si privlastnili demokraciu ako takú a uzurpujú ci vykladať, čo je ľudským právom a čo nie a čo sa môže a čo je proti slobode.
Toto je veľmi vážny precedens a ich lobby je tak silná, že presvedčili už mnoho ľudí.
Keď niekto vystúpi proti katolíckej cirkvi, tak je chválený, jeho názory sú múdre a pokrokové.
Cirkev reaguje argumentmi, ktoré však tí istí ľudia, ktorý majú plné ústa slobody a tolerancie, ani len nepočúvajú.
Keď však niekto nebodaj z cirkvi vystúpi proti názorom pseudoliberálov, tak je zle. Nielen že je znesený pod čiernu zem, ale o jeho argumentoch sa v podstate nediskutuje a hlavný priestor dostanú jeho odporcovia a tí su opäť tí skvelí. A nadôvažok letí nejaké trestné oznámenie, veď čo si niekto dovoľuje prejaviť svoj názor v demokratickej spoločnosti.
Nie že by som s ním bezvýhradne súhlasil, ale prípad Kuffa bol modelovým príkladom takejto situácie.

Pamätáte sa napríklad na Svetové Dni Mládeže v Madride? Keby som čítal správy a nič nevedel, tak by som si pomyslel, že to bolo úplné fiasko. Že pápež došiel do Španielska
a tam samé demonštrácie proti nemu. Keďže už viem, ako to chodí, pomyslel by som si asi, že síce boli veľké demonštrácie, ale na druhej strane prišlo aj veľa jeho priaznivcov.
Lenže ja som v tom Madride bol. A neveril som vlastným očiam a ušiam keď som čítal správy. Asi existoval nejaký paralelený Madrid. Na záverečnej svätej omši sa zišli cca 2 milióny mladých z celého sveta a za celý ten týždeň čo som tam bol som nevidel jediného demonštranta. Netvrdím, že určite žiadne demonštrácie neboli, ale pomer mladých kresťanov voči nejakým zopár zaplateným demonštrantom bol drvivý. A čo sme videli v médiách?

Možno vám udrelo do očí slovo zaplatený. A stojím si za ním. Dám ešte jeden príklad. Krátko na to, bol pápež v Nemecku. Zase tá istá mediálna pesnička o demonštráciách. A pozerám tie fotky, na nich ľudia všetci tvárou ku kamere, všetci držia také isté transparenty, pekne vytlačené,  ktoré sú dokonca anglicky, aby svet videl. Domyslieť si za tým centrálnu organizáciu nieje žiadna konšpiračná teória. A znova ich boli plné noviny, ale viete mi povedať jedinú myšlienku, čo povedal pápež na olympíjskom štadióne?
Dalšou obľubenou témou bolo, že pred pápežovým vystúpením v Bundestagu jedna strana opustila miestnosť. To som čítal veľa krát. Ale obrázky standing ovation na prasknutie plného Bundestagu pápežovi, to už nikoho nezaujímalo.
Takže propaganda, nič iné sa na to povedať nedá.

Pseudoliberáli sa nám snažia nahovoriť že existujú nejaké práva na všeličo a kto nesúhlasí tak je minimálne černokňažník inkvizítor. Že ich názory sú objektívnym jadrom demokracie.
Ale žiadne právo na zabíjanie nenarodených neexistuje, to isté neexistuje právo napríklad na sobáše homosexuálnych párov. O tom druhom napríklad nedávno rozhodol aj inak socialistický Brusel. Takže aký povyk?

Ešte by som rád napísal, že pseudoliberáli a liberáli niesu to isté. Liberalizmus je normálny politický smer, podobne ako konzervativizmus. Liberáli a pseudoliberáli majú dosť spoločných myšlienok, ale líšia sa hlavne ich formou presadzovania a kriminalizáciou názorovej opozície.
Čiže, rovno poviem, nemal som na mysli konkrétne politické strany, ale skôr jednotlivcov roztrúsených či v stranách alebo rôznych organizáciách 3. sektora.

Ľudia, nenechajme slová a hlavne nápň slov demokracia, sloboda či tolerancia týmto živlom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?