Zneužitá tragédia

Autor: Michal Hušek | 17.10.2013 o 10:06 | Karma článku: 12,29 | Prečítané:  1396x

Na servri postoy.sk vyšiel pred nedávnom článok o novej knihe amerického novinára Jimeneza o prípade brutálnej vraždy homosexuálneho mladíka Matthewa Sheparda, ktorý mal byť pre svoju orientáciu umučený na smrť. V nej sa tento novinár snažil zmapovať fakty okolo tejto tragédie, ktorá pohla Amerikou. Pri tom však narazil aj na fakty, ktoré nie úplne pasovali do mediálne známeho príbehu. Tento článok Jany Ray Tutkovej rozpútal dosť vášnivú diskusiu, ktorá sa však rozhorela skôr na Sme.sk a to kvôli blogom pána Ondrášika.

Pán Ondrášik sypal síru na Postoy pre zverejnenie tohoto článku. Pritom fakty o ktorých pani Tutková písala, neboli z jej hlavy, ale pochádzali z tej knihy.

Čiže podľa mňa je irelevantné diskutovať o článku bez diskusie o knihe.

Tento príbeh je známy a ja ho tu nebudem opakovať. Dá sa ľahko vygúgliť, ale úplne ideálne by bolo, keby ste si prečítali oba články a názory, teda pani Tutkovej na Postoyi a pána Ondrášika na Sme.


Som si istý, že pán Ondrášik tú knihu nečítal. Lebo by musel písať inak a zdržať sa invektív o klamároch a podobne.

Viem, že ani pán Obšitník (šéfredaktor Postoya ) ju nečítal. Ale k reakcii ho vyzýval práve pán Ondrášik. Predstava, že šéfredaktor musí byť odborník na tému každého  jedného článku, ktorý server publikuje je samozrejme absurdná.

Ja som tú knihu čítal.

V prvom rade musím napísať, že kniha na mňa pôsobila veľmi serióznym dojmom. Nešlo o žiaden román plný vymyslenej vnútornej reči postáv. Išlo o dobrý prípad investigatívnej žurnalistiky. Paradoxne autora asi najlepšie vystihol práve vrah chudáka Matta, Aaron McKinley. Ten o ňom povedal, že narozdiel od predošlých novinárov mal viac otázok ako odpovedí.

A ešte dodám, že Jimenez je gay, teda nejaká anti-gay zaujatosť asi nepripadá do úvahy.

Autor nepodsúva žiadne vlastné závery, pokiaľ niesú potvrdené výpoveďami ľudí, čo k tomuto prípadu mali čo povedať. Autor citoval či spovedal všetkých od Mattovej rodiny, priateľov, známych cez vyšetrovateľov prípadu až po samotných vrahov a ich rodinu. Citoval aj oficiálne dokumenty z vyšetrovania, či výsluchov.

Väčšina osôb je tak uvedená plným menom a vsťahom k obeti či vrahom. Šanca, že by im povkladal do úst toľko nepravdy je proste nepravdepodobná.

V knihe sú aj anonymné výpovede, ale tie jednotlivé body viac menej len dokresľujú a aj pri ich vynechaní, by to celé držalo pohromade.

Jimenezova práca nespochybňuje väčšinu hlavných faktov. Teda že Matthew bol brutálne umučený dvomi mladíkmi v jeho veku, ktorí za to boli odsúdení na doživotie. A to mohli byť ešte radi. Kniha neospravedlňuje vrahov, nehľadá konšpiračné teórie či bulvárne senzácie.

Poukazuje však na niekoľko nezrovnalostí.

Smrť Matta Sheparda sa stala archetypom zločinu z nenávisti proti gayom, lebo oficiálny motív vraždy bolo práve homosexuálna orientácia obete.

Jimenez vraví chyba.

Jeho vrah McKinley, totiž nebol vôbec heterosexuál.

Poznali sa s obeťou dávno pred útokom, navzdory medializovanému príbehu. Ich sexuálna orientácia bola kompatibilná a poznali sa aj intímne.

A z tohoto pohľadu je  vylúčené, aby niekoho zabili preto, že bol gay. V knihe predkladá aj ďalšie dôkazy, ktoré túto verziu vyvracajú.

Ako teda došlo k rozšíreniu tohoto motívu?

Čiastočne ho vymysleli sami útočníci, v jednej z mnohých verzií prečo to urobili. Ale to až neskôr.  Prvým zdrojom boli Mattovi priatelia, ktorí boli od začiatku presvedčení, že Matt zomrel, lebo bol gay. Bez toho, aby o tom existovali nejaké dôkazy. Tento názor aj aktívne šírili cez médiá.

Policajný vyšetrovateľ tento motív po otázke od médií nevyvrátil (v tom štádiu vyšetrovania nemohol vyvrátiť žiadny motív) a ako píše autor, oheň bol na streche.

Jimenez tvrdí, že motívom boli drogy.

Matt aj jeho vrah Aaron McKinley boli zapletený v miestom obchode s drogami. Jeden aj druhý ich “dílovali” a užívali. McKinley mal silný abstinenčný stav a bol pravdepodobne presvedčený, že Shepard vlastní novú zásielku.

Drogy sa tak silne prepletali životom postáv tejto tragédie, že názov knihy “Book of Matt” by sa kľudne mohol zmeniť na “Book of meth”.

Okolo prípadu však nastala silná medializácia a došlo ku glorifikácii úbohého Matta ako mučeníka za svoju orientáciu. Pre túto glorifikáciu aj bolo ťažké publikovať niečo, čo ide proti tomuto názoru.

Ako píše autor, v mestečku kde sa tragédia odohrala, veľa ľudí vravelo, že nikoho pravda vlastne ani nezaujímala. Lebo vytvorený obraz a príbeh boli dokonalé.

Ďalší vraveli niečo v tom zmysle, že keď už bolo v jeho mene toľko vykonané, je ho treba nechať tak. Navzdory faktom.

Nemusíme chodiť ďaleko, po podobné príbehy. Asi si pamätáme “rasistický” útok v Devínskej Novej Vsi, alebo útok “pravicových extrémistov” na študenta v Petržalke. Môžme k nim zaradiť aj menej fatálny príbeh Hedvigy Malinovej.

Mediálny príbeh je proste občas tak dobrý, že pravda nikoho nezaujíma. Príbeh prejde do stavu legendy a už sa ho nikto nesmie dotknúť.

Mattova smrť bola zneužitá a prebalená do niečoho úplne iného, s čím nemala nič spoločné.

Matt nezomrel, lebo bol gay.

Jeho smrť sa však stala platformou na ktorú si dosadil kto chcel, čo chcel.

Jeho zneužívanie pokračuje dodnes, napríklad blogmi pána Ondrášika, ktorý túto hroznú udalosť používa ako svoju vlastnú platformu na útok na Postoy a jeho autorov. Asi si naozaj myslí, že bráni pamiatku Matthewa Sheparda, ale v skutočnosti aj on nevedome pokračuje v zneužívaní jeho pamiatky a desinterpretácii jeho smrti.

Tento príbeh nás môže naučiť 3 veci. Prvá, neverme slepo všetkému, čo produkujú médiá, buďme kritickí.

Druhá, neveďme plamenné polemiky, keď nepoznáme fakty.

Tretia, deti, neberte drogy...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?