Príbehy z antikvariátu

Autor: Michal Hušek | 5.12.2013 o 10:58 | (upravené 5.12.2013 o 14:23) Karma článku: 15,65 | Prečítané:  1155x

Už asi rok žijem v Prahe a pomaly som si na toto mesto zvykol. Oproti mojej rodnej Bratislave je tu skutočných rozdielov len veľmi málo. Jazdí sa tu síce pod zemou a miesto kokos sa vraví vole, ale inak je to to isté. Jedna z vecí z Prahy čo mi v Bratislave chýba sú však antikvariáty.

Praha ich má množstvo. V niektorých sa predávajú len také nemecké bychle čo vyzerajú ako učebnice Harryho Pottera. Iné predávajú úplne klasické knižky, ktoré si vie človek predstaviť aj doma na poličke. V ďalších človek nájde aj čoraz populárnejšie platne, či takmer nezohnateľnú odbornú literatúru.

Každý antikvariát má svoju komunitu, ktorá si tam tyká a zdraví sa. Vedia o sebe kto má o čo záujem a predavač ich rovno upozorňuje na nové kusy. Každý antikvariát má svoj pach a v knihách svoje príbehy.

Včera som vošiel do môjho obľúbeného antikvariátu na Spálenej ulici.

Padla mi do oka jedna drobná čierna knižka. Otvoril som ju a zistil, že ide o Bibliu. Zaujímavé na nej bolo, že bola narozdiel od drvivej väčšiny kníh v antikvariáte po anglicky. Zistil som, že je pomerne stará, vytlačená koncom 19. storočia v tlačiarni Oxfordskej univerzity. Posledný zaujímavý fakt bol, že stála len zopár korún. Tak som si ju kúpil.

Večer som ju otvoril a všimol si, že sú v nej napísané nejaké mená a dátumy.

Prvý hlásal : Lipník: Zdeněk Franta 1898.

Tieto údaje som vložil do Googlu a zistil, že Zdeňek Franta pred viac ako 100 rokmi pôsobil na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Narodil sa v roku 1868 a zomrel počas 2. svetovej vojny. A v roku 1898 si zjavne kúpil Sväté Písmo.

Samozrejme mohlo ísť o zhodu mena, tak som pátral ďalej.

Zdeňek Franta bol literálny kritik, teoretik, pedagóg a prekladateľ. Zistil som, že sa špecializoval na preklad anglo-americkej literatúry do češtiny. To perfektne pasovalo k mojej anglickej Biblii. Dnes hovorí anglicky hoci kto, ale vtedy nie. Je fakt, že anglicky tu vedeli ľudia skôr ako príslušníci mojej generácie, ale zväčša šlo o emigrantov za prvej republiky. Tu sme v 19. storočí. Zdeňek Franta preložil nejedno klasické dielo anglo-americkej tvorby a niektoré jeho preklady sa používajú dodnes. V jeho životopise sa tiež spomína, že pôsobil v Lipníku. Takže mám jeho Bibliu.

Posledný dôkaz, že je tomu tak a že kniha obsahuje aj ďalší príbeh, som našiel na poslednej strane. Stojí na nej: Daroval mi při návštevě Lipníka prof F. dne 23 září 1900.

Anglicky hovoriacich profesorov Zdeňkov Frantov v Lipníku asi nebolo vtedy veľa.

Ale komu tú knihu profesor Franta daroval na počiatku 20. storočia?

Odpoveď bola napísaná znova vpredu. Menej úhľadné písmo ako profesorovo hlásalo: Frant. Schrenk.

František Schrenk bol ťažší oriešok. Mal som len meno, a dátum kedy navšívil Lipník, kvôli profesorovi Frantovi. Žiadny titul, či mesto.

Preto si nemôžem byť istý, o koho šlo. Ale jedna možnosť by tu bola. Na prelome 19 a 20 storočia žil istý František Schrenk, majiteľ sklárne v Eisendorfskej Huti. Táto dedinka stála na Sudetoch a po vojne boli jej obyvatelia deportovaní a dedina zrovnaná so zemou. Dnes už neexistuje. Ale v roku 1900 tam ešte stála skláreň, ktorá jej dala meno.

Mohol sa tento František Schrenk poznať so Zdeňkom Frantom? Môžeme sa len domnievať. Profesor patril do vyššej spoločnosti, a bohatý sklár určite tiež. O sčítanosti či scestovanosti príjemcu knihy Schrenkovi hovorí už aj samotný jazyk knihy. Angličtinou bežní obyvatelia Rakúska-Uhorska proste nerozprávali. A prečo by mu Franta daroval knihu, ktorej by nerozumel?

Či to bol on, sa už asi ťažko dozviem. Môžem sa tiež len domnievať, prečo Zdeňek Franta daroval Františkovi Schrenkovi Bibliu po anglicky. Chcel v ňom vzbudiť záujem o tento jazyk? Alebo o obsah tejto Knihy? Nejaký suvenír povedzme z cesty do Anglicka to nebol, to by ho nemal Franta 2 roky. A už vôbec by takú knihu nepodpisoval, ale napísal by venovanie, ako sa to vtedy robilo.

Malá čierna knižka nieje na svoj vek nejako príliš opotrebovaná. Takže asi nebola niečo, čo majiteľ denne čítal. Napriek tomu je na nej drobný znak, že nebola vytlačená nadarmo. Na zadnej strane je drobný fľak od vosku. V tej dobe sa v domoch skôr svietilo petrolejom, ako sviečkami. Fľak mohol samozrejme vziknúť aj v dobe elektriny. Ale vosk by mohol znamenať, že si niekto knihu zobral do kostola, kde si z nej čítal a modlil sa. Tam svietia sviečky dodnes.

Alebo to bolo celé inak?

Neviem.

Keď budete v Prahe, zastavte sa a pohľadajte ďalšie príbehy v antikvariáte. Stojí to za to.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?