Euroskepsa vs. realita

Autor: Michal Hušek | 3.3.2014 o 10:13 | Karma článku: 6,82 | Prečítané:  400x

Koncom základnej školy či gymnázia sa na dejepise berie 20 storočie a záverom dejiny samostatného Slovenska. Tam nie je veľa čo písať. Učebnica býva ukončená happy endom o vstupe do NATO a Únie.

Pamätáme si jediné úspešné referendum v histórii Slovenska. Pamätáme si, ako sme sa tešili z toho, čo sme dosiahli. Konečne o nás nerozhodovali druhí. Konečne sme si mohli sami vybrať, kam budeme patriť a tam aj dnes patríme.

Dnes je situácia pochopiteľne iná. Ovácie dávno skončili a z nášho začlenenia sa stala bežná realita.

A prišli aj triezvejšie a skeptickejšie pohľady na Úniu.

Asi nikoho neprekvapím, keď napíšem, že euroskeptizmus je dnes v móde. Brusel uťahuje federačné skrutky a subsidiarita je len dlhým slovom v slovníku.

Vedieme boj proti eurosocializmu a proti zvetrávaniu morálnych hodnôt.

A povedzme si otvorene. Ten boj je potrebný a dôležitý. Ale rovnako dôležité je popri tom nezabúdať aké máme alternatívy.

Ja si myslím že žiadne.

Ale veľa ľudí si myslí, že sa mýlim.

Alternatívu vidia hlavne napríklad v Rusku. Alebo aj nie, ale tvrdia, že mimo Únie by nám bolo lepšie. Že by sme si žili šťastne v strede Európy, zachránený od zlého Bruselu a že Moskva by nás mala rada a nechala nás samozrejme na pokoji.

Rusko je v mnohom inšpirujúca krajina a sú veci, z ktorých by sme si mohli brať príklad.

Ale je tu Krym.

Krym nám hovorí, že starého medveďa novým kúskom nenaučíš. A viac ako inokedy ukazuje, že “zóna nikoho” medzi Bruselom a Moskvou neexistuje.

Je ilúziou domnievať sa, že medzi našimi východnými hranicami a “Rosíjou” žijú šťastné a nezávislé krajiny, ktoré si môžu robiť vlastné rozhodnutia. Že niesu pod jarmom socialistického Bruselu a že Moskva ich rešpektuje a ich názorom načúva.

Za našimi východnými hranicami sa nachádza Zem Voloďova. Či sa nám to páči, alebo nie.

Preto si myslím, že alternatíva k nášmu politickému smerovaniu neexistuje. Odklod od Bruselu neznamená príklon k Moskve, ale rovno pridruženie sa k Rusku. Vstup do klubu Lukašenka a spol.

Keby sme hypoteticky teraz ešte neboli v Únii, spadali by sme do imaginárnej zóny nikoho a akože nezávislých štátov. To by znamenalo, tak ako píšem vyššie, reálne by sme patrili pod Moskvu.

A čo ak by sme sa rozhodli svoje smerovanie zmeniť? Potom Krym.

Únia má k dokonalosti ďaleko a je veľa zásadných euroabsurdností, ktoré je treba vykoreniť.

Ale nech nikdy nezabúdame, že náš smer je Brusel a Washington a nie Moskva. A už vôbec nie nejaká myslená neutralita. Žiadny most, ako sme to radil hovorili o ČSR neexistuje.

Hnevá má, že naša štátna reprezentácia si toto neuvedomuje a vyjadruje sa príliš opatrne ba až nijako. Ani zďaleka nepatrím k nositeľom militantných názorov a nevolám po vojne s Ruskom, to Bože chráň. Ale byť ticho v tomto čase znamená súhlasiť s Putinom.

Ale nemôžme veľa čakať od tých pajácov, čo sme si zvolili. Tak ma momentálne viac hnevá, že jasné stanovisko k tomuto nevie zaujať napríklad ani kandidát na prezidenta, ktorého chcem voliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?