Euroskepsa vs. realita

Autor: Michal Hušek | 3.3.2014 o 10:13 | Karma článku: 6,82 | Prečítané:  410x

Koncom základnej školy či gymnázia sa na dejepise berie 20 storočie a záverom dejiny samostatného Slovenska. Tam nie je veľa čo písať. Učebnica býva ukončená happy endom o vstupe do NATO a Únie.

Pamätáme si jediné úspešné referendum v histórii Slovenska. Pamätáme si, ako sme sa tešili z toho, čo sme dosiahli. Konečne o nás nerozhodovali druhí. Konečne sme si mohli sami vybrať, kam budeme patriť a tam aj dnes patríme.

Dnes je situácia pochopiteľne iná. Ovácie dávno skončili a z nášho začlenenia sa stala bežná realita.

A prišli aj triezvejšie a skeptickejšie pohľady na Úniu.

Asi nikoho neprekvapím, keď napíšem, že euroskeptizmus je dnes v móde. Brusel uťahuje federačné skrutky a subsidiarita je len dlhým slovom v slovníku.

Vedieme boj proti eurosocializmu a proti zvetrávaniu morálnych hodnôt.

A povedzme si otvorene. Ten boj je potrebný a dôležitý. Ale rovnako dôležité je popri tom nezabúdať aké máme alternatívy.

Ja si myslím že žiadne.

Ale veľa ľudí si myslí, že sa mýlim.

Alternatívu vidia hlavne napríklad v Rusku. Alebo aj nie, ale tvrdia, že mimo Únie by nám bolo lepšie. Že by sme si žili šťastne v strede Európy, zachránený od zlého Bruselu a že Moskva by nás mala rada a nechala nás samozrejme na pokoji.

Rusko je v mnohom inšpirujúca krajina a sú veci, z ktorých by sme si mohli brať príklad.

Ale je tu Krym.

Krym nám hovorí, že starého medveďa novým kúskom nenaučíš. A viac ako inokedy ukazuje, že “zóna nikoho” medzi Bruselom a Moskvou neexistuje.

Je ilúziou domnievať sa, že medzi našimi východnými hranicami a “Rosíjou” žijú šťastné a nezávislé krajiny, ktoré si môžu robiť vlastné rozhodnutia. Že niesu pod jarmom socialistického Bruselu a že Moskva ich rešpektuje a ich názorom načúva.

Za našimi východnými hranicami sa nachádza Zem Voloďova. Či sa nám to páči, alebo nie.

Preto si myslím, že alternatíva k nášmu politickému smerovaniu neexistuje. Odklod od Bruselu neznamená príklon k Moskve, ale rovno pridruženie sa k Rusku. Vstup do klubu Lukašenka a spol.

Keby sme hypoteticky teraz ešte neboli v Únii, spadali by sme do imaginárnej zóny nikoho a akože nezávislých štátov. To by znamenalo, tak ako píšem vyššie, reálne by sme patrili pod Moskvu.

A čo ak by sme sa rozhodli svoje smerovanie zmeniť? Potom Krym.

Únia má k dokonalosti ďaleko a je veľa zásadných euroabsurdností, ktoré je treba vykoreniť.

Ale nech nikdy nezabúdame, že náš smer je Brusel a Washington a nie Moskva. A už vôbec nie nejaká myslená neutralita. Žiadny most, ako sme to radil hovorili o ČSR neexistuje.

Hnevá má, že naša štátna reprezentácia si toto neuvedomuje a vyjadruje sa príliš opatrne ba až nijako. Ani zďaleka nepatrím k nositeľom militantných názorov a nevolám po vojne s Ruskom, to Bože chráň. Ale byť ticho v tomto čase znamená súhlasiť s Putinom.

Ale nemôžme veľa čakať od tých pajácov, čo sme si zvolili. Tak ma momentálne viac hnevá, že jasné stanovisko k tomuto nevie zaujať napríklad ani kandidát na prezidenta, ktorého chcem voliť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme


Už ste čítali?